Parfém a jeho história
Prvé parfémy sa používali už pred viac ako 7000 rokmi v Mezopotámii a v Egypte. Využívali sa oleje, maste a živice pri uctievaní božstiev a balzamovaní mŕtvych. V chrámoch Babylonu pálili kňazi byliny, vonné dreviny a pokúšali sa cez tento obetný dym nadviazať kontakt so svojimi božstvami. Odtiaľ pochádza aj latinský ekvivalent parfému: per fumum (cez dym).
V Egypte slúžili vône trojakému účelu: na balzamovanie mŕtvych, obetovanie božstvám a na osobné použitie. Najvyššia egyptská vrstva už v tomto čase používala vône na starostlivosť o telo, ako aj na terapiu. V 13. storočí p.n.l., za čias Faraóna Ramzesa II. používali muži parfémy a make-up s rovnakým nadšením ako ženy. Egypťania veľmi dbali na telesnú hygienu a vynašli kúpeľový systém, ktorý od nich prebrali Gréci a Rimania. Po dôkladnej hygiene si dopriali nádherné vône v podobe vonných olejov a mastí, ktoré si v hojnej miere nanášali na celé telo a vlasy. Tieto vonné produkty boli skladované v rôzne formovaných nádobách z kameňa, hliny, bronzu alebo dreva.
V 14. storočí p.n.l. vynašli Babylončania výrobu skla, rýchlo dobehli Egypťanov a stali sa majstrami vo výrobe rafinovaných vôní a olejov. Získali vzácne vonné ingrediencie z Arábie a vybudovali si prekvitajúci obchod s Afrikou, Arábiou a Indiou. Arábia zásobovala vtedajší civilizovaný svet ešte dlhé storočia vonnými esenciami a kvetmi ako kadidlo, myrha, jazmín a ruža. Gréci prebrali po Egypťanoch zmysel pre silné a ťažké parfémy. Egypťania obľubovali hlavne vôňu bielej ľalie a modrého lekna so sladkou, ľahko ovocnou arómou. Aj Rimania „sa kúpali“ vo vôňach a dovážali z Arábie tony kadidla a vonných bylín. Ich kúpele boli doslova inštitútmi krásy, kde sa kúpali vo vonných kúpeľoch pripravovaných ich otrokyňami. Telo, oblečenie, postele, domy to všetko bolo vždy naparfémované. Parfumisti boli zvyčajne ženy, ktoré vďaka obrovskej obchodnej sieti Rimanov mali všetky možnosti, ako si zaobstarať exotické ingrediencie. Aloe, zázvor, škorica sú ešte aj dnes pre orientálne parfémy dôležité a substancie ako ruža, iris, narcis a mach, ktoré boli dôležitými zložkami aj v rímskych parfémoch sa pridávajú do luxusných parfémov aj dnes. Tisícročia bol parfém známy len v podobe mastičiek a olejových tekutín.
Až v 13. storočí sa podarilo arabským chemikom vyrobiť vysokopercentný alkohol, čím sa dosiahol revolučný zvrat vo výrobe parfémov. Konečne sa mohlo upustiť od vonných olejov a mastí a mohol sa vyrobiť parfém, ako ho dnes poznáme: zmes vonných látok rozpustených vo vysokopercentnom alkohole. Spájajú sa s ním posvätné rituály a bezpochyby tu môžeme hovoriť o umení. Postupne sa dôležitosť vôní v svetskom svete zvyšovala až sa stala privilegovaným nástrojom zvádzania, šperkom šperkov. Dnes je zriedkavosťou žena, ktorá nepoužíva parfém. Radšej by bola nahá ako bez svojej obľúbenej vône. História parfumu je veľmi zaujímavá, každá doba niesla so sebou špecifický spôsob voňavkovania.
Antika
Pôvod parfému môžeme nájsť už v antike, približne 3500 rokov je stará freska na chráme Hatšepsovet v Tébach, reprezentujúca plavbu loďou do Punských krajín ( pravdepodobne sa jedná o dnešnú Arábiu a Somálsko, kde sa nachádzajú základné ingrediencie antických vôní ) za hľadaním myrhy a iných exotických vonných zložiek. Parfum mal najskôr náboženskú funkciu, ako dar bohom ale takisto ako dôležitý prvok na balzamovanie. Pred vybratím vnútorností sa telo a hlava napustila myrhou a inými aromatickými prostriedkami. Postupom času si však parfum našiel miesto aj vo svetskom svete. Okrášlený inými cnosťami čistiace a liečebné schopnosti, zmiernenie bolesti, zvodnosť. Kleopatra bola jednou z najznámejších nositeliek parfumov, najmä kvôli zvádzaniu svojich milencov. Prvá naozajstná toaletná voda Kyphi, zložená zo živice thérébinthu, sušených hrozienok, vína, medu, myrhy, šafranu a škorice takisto oceňovaná a vysoko hodnotená pre svoje utišujúce vlastnosti. Egypťania boli povestní extrémnou rafinovanosťou v používaní parfumov. Nefertiti používala a využívala vonné oleje : santalové drevo, ambru, vzácne kvety. Egypťania mali úplne znamenitý spôsob na získavanie vôní. Nechali macerovať aromatické byliny v oleji. Doslova žmýkali rastliny v tkaninách alebo namáčali okvetné lístočky v masti, čo absorbovala a konzervovala vôňu. Tieto techniky sa už dnes nepoužívajú, ale v minulosti boli veľmi využívané. Prvé flakóny boli z alabastru a ónyxu, približne okolo roku 1500 p.n.l. sa začalo používať sklo. Gréci, pokračovatelia Egypťanov taktiež používali najprv vône ako dar Bohom, takisto nimi preukazovali poctu mŕtvym bojovníkom a postupom času začal parfum zastávať dôležité miesto v každodennom živote ako zdroj potešenia (v kúpeli a na masáži) takisto ako starostlivosť o pokožku či na regeneráciu svalov atlétov. Egyptské dedičstvo vylepšili pridávaním korenia, balzamov, parfumovaných okvetných esencií získaných macerovaním kvetov v oleji alebo v masti v špeciálnych vázach z bronzu. Gréci takisto výrazne prispeli k vylepšeniu flakónov. Zatiaľ čo Egypťania vynašli sklo, Gréci už používali techniku fúkania zo Sýrie a flakóny dostávali prvé konkrétne tvary zvieratá, vtáky. V Ríme bola situácia rovnaká ako v celom antickom svete. Najskôr sa parfumy využívali len na božské účely, ale neskôr masívne používanie podnietilo vonné kúpele, obchody zamerané na starostlivosť o telo. Hovorilo sa že každá časť tela Rimanky mala svojskú vôňu. Toto mrhanie bolo často kritizované moralistami. Dôležitosť parfémov v Ríme sa odzrkadľuje aj na prívlastku „hlavné mesto parfémov“ i keď mnohí zaň považujú Grasse.
Od stredoveku po 17. storočie.
Na začiatku stredoveku to boli práve Arabi, ktorí urobili veľký skok v umení parfumérie, vynašli techniku destilácie, uviedli nové druhy vonných bylín, takisto nové substancie, napríklad pižmo. Stali sa jednoducho špičkou. Naopak v Európe, vo Francúzsku v dôsledku rozpínajúceho sa kresťanstva až do križiackych výprav dochádza k úpadku používania parfumov a kozmetiky. V skutočnosti práve križiacke výpravy smerované na oblasť Orientu priniesli ďalší rozmach parfumov v Európe, pretože práve z Orientu bolo donesených množstvo prísad a zložiek, vonné olejčeky, esencie, ktoré vyvolali absolútne nadšenie a s tým spojené obchodné tlaky. Hádky vznikali z prostého dôvodu, kto môže byť titulovaný ako parfumér (výrobca parfumov) . Najprv toto právo získali tzv. rukavičkári, ktorí ho neskôr stratili aby ho znovu po 20 rokoch získali späť za podmienky, že môžu predávať len výrobky vlastnej výroby. xParfum sa už používa vo všetkých formách púdre, mlieko, ale plody ambry museli byť nahradené aromatickými jablkami, pretože ich získavanie bolo príliš drahé. Boli oceňované aj pre svoje čistiace a dezinfekčné vlastnosti. Verili, že vyliečia každú nemoc, aj tumory. Netreba zabúdať taktiež na ich zvodné čaro. Ženy často zahalili celé svoje oblečenie a telo do púdru. Boli to aromatické vody, ktoré vzbudzovali nadšenie: vody s výťažkami z ruží, v ktorých si oplachovali ruky po oslavách, vody s mätovými, levanduľovými či pomarančovými výťažkami. V 14. storočí sa zrodili prvé miešané parfumy napríklad Maďarská voda (kvet pomarančovníka, duša ruže, extrakt z mäty, citrón a rozmarín). V 15. storočí začínajú výrobu slávne mydlárne v Marseille, ktoré dosiahli svetové úspechy v 17. storočí. Parfumy boli uskladňované vo flakónoch z emailovaného kovu ale niekedy aj v prepychových flakónoch z Benátok alebo z Česka. Renesancia zohráva prechodné obdobie vo vývoji parfémov, ktorý zastával dôležité miesto vo zvykoch, najmä vďaka Kataríne Medičejskej, o ktorej môžeme povedať, že začala éru parfumérstva v Paríži. Technický pokrok v chémii, hlavne zlepšenie destilačného procesu a kvality esencií znamenalo naozajstný začiatok rozmachu parfumérstva v Európe. Mesto Grasse vo Francúzsku sa stalo hlavným mestom svetového parfumérstva známe módnymi rukavicami z parfumovanej kože. Tendencia parfumérstva sa rozvíja v 17. storočí predovšetkým na kráľovských dvoroch. Po móde silných a opojných parfumov sa vracajú prírodné vône, kvetinové kreácie. Zvlášť Kolínska voda, zrodená na konci storočia bola preferovaná pre svoje liečebné účinky. Toto nadšenie neslablo. Slávny Napoleon o viac než storočie používal práve fľaštičku Kolínskej vody každý deň na masáž. Používanie oloveného kryštálu v Anglicku umožnilo výrobu nádherných kryštálových flakónov. Tieto flakóny mali obrovskú hodnotu pre zberateľov.
18.storočie – storočie parfumu
18. storočiu dominovalo Francúzsko ako parfémová veľmoc, jednako vďaka mestu Grasse, potvrdzujúcemu svoj titul svetového mesta parfémov a taktiež Paríž, kde sa nachádzali najväčšie parfumérie ako Jean-François Houbigan, ktorého meno poznali v tom čase všetky kráľovské dvory v Európe. Bolo to najmä umenie parfumu a vnímanie krásy, ktoré sa obdivuhodne vyvíjalo. Vzácne esencie zapĺňali dámske spálne, nočné stolíky a budoáre. 18. storočie známe vynájdením tajnej výroby porcelánu uviedlo na trh porcelánové fľaštičky zo Sévres a Chelsy, známe svojou nesmiernou kvalitou. Manufaktúra ponúkala flakóny v tvare tekvice zdobené čínskymi znakmi neskôr ovplyvnené sochárom Joachimom Kaendlerom. Avšak sklo ako materiál ostal privilegovaný. Treba podotknúť dôležitú skutočnosť tejto doby. Parfum a fľaštička sa predávali osobitne. Parfumér naplnil parfumovanú vodu do jednoduchej fľaštičky a bolo na konkrétnej žene aby si obsah preliala do zdobeného flakónu. Dvor kráľa Ľudovíta XV. sa považoval za dvor parfémov. Vôňu bolo treba meniť každý deň, pretože všetko bolo navoňané rukavice, oblečenie, kúpeľňa, ale taktiež vzduch naokolo. Ženy používali všetky formy vôní, či šlo o púdre, toaletné vody alebo tzv. bergamonové fľaštičky pochádzajúce z Grassu obsahujúce šupku bergamonu. Koncom storočia Mária Antuaneta znovu zaviedla módu sviežich, prírodných vôní. Francúzska revolúcia dočasne zabrzdila rozvoj parfumérstva na konci 18. storočia.
19. storočie – smerom k moderne
Parfum sa v tomto období stáva obľúbenou súčasťou každej dámy aj zásluhou cisárovnej Jozefíny, prinášajúca módu dovtedy nepoužívaných aromatických prvkov vanilku, škoricu, ktoré jej pripomínajú jej kreolské korene. Počas celého storočia sa zakladajú najznámejšie parfumérske značky : Piver v roku 1813, Guerlain v roku 1828, Molinard v roku 1849, Roger a Gallet v roku 1862, Bourjois v roku 1868 a Coty v roku 1898. 19. storočie je storočím, kedy aktivita výrobcov parfumov dosiahla svoj najväčší rozkvet a vošla do modernej doby. Začiatkom storočia sa plne rozvíja hygienická osveta, kúpeľne sa stávajú súčasťou domov, vychádza množstvo publikácií a odborných štúdií o potrebe hygieny. Mydlo začína zastávať dôležité miesto v parfumovanom svete. Zlepšujú sa princípy a techniky výroby. Parfum však až do polovice storočia stále ostáva prepychom a stojí viac než šperk. Priemyselná revolúcia priniesla nové spôsoby výroby. Bola vynájdená metóda extrakcie, takisto sa začínajú používať syntetické náhrady : vanilka sa nahrádza vanilínom, tonka a fialka sú vyrábané taktiež umelo. Dochádza k vytváraniu nových aróm. Vďaka syntetickej výrobe sa produkuje priemyselne, a tým lacnejšie. K parfumom sa preto dostávajú aj priemernejší ľudia, ktorí si tento luxus dovtedy nemohli dovoliť. Jedna rastlina môže dodať niekoľko rôznych vôní z kvetov, lístkov, plodov. Všetky esencie sú odlišné a inak využiteľné. Druhá polovica 19. storočia sa niesla v znamení veľkých zmien. Výroba parfumov už nebola vecou malovýroby, ale priemyselnou činnosťou. Veľké parfumérske spoločnosti začínajú rozvíjať výrobu, napríklad Guerlain. 19. storočie prinieslo veľké zmeny. Parfuméria už nebola v rukách remeselníkov, ale sa z nej stala priemyselná výroba. Veľké domy slávnych parfumérov zdokonaľovali svoju výrobu, Guerlain vytvoril svetoznámu L’eau de Cologne Impériale, preslávenú vďaka cisárovnej Eugénii, ktorej pomáhala prekonať migrénu. Na konci 19. storočia sa začínajú vyrábať parfumy zložené z viacerých zložiek. Guerlain priniesol nový systém, známy ako pyramída rôzne vône sa uvoľňujú rôzne dlho. Hlava je zložená z esencií, ktoré cítime len niekoľko minút ako napríklad bergamon a citrón. Srdce tvoria hlavné nosné elementy vône levanduľa, rozmarín, bazalka. Základ vytvárajú dlhotrvácne stále zložky ako vanilka, ružové drevo, santal. Táto pyramídová architektúra sa čoskoro stane dominantným modelom pre výber vôní. Samozrejme je tiež dôležité upútať flakónom. Na konci storočia londýnsky parfumér Eugene Rimmel rozdelil aromatické esencie do 18 skupín, čím zjednodušil klasifikáciu, bol to jeden z prvých krokov na opísanie vôní.
20. storočie – éra rozmanitosti
Na začiatku storočia prichádza Art Nouveau, ktorého základným princípom bol boj proti všetkému štandardnému, zaužívanému. V parfumérii sa stretávame s nesmiernou snahou o krásu flakónu. V roku 1907 prichádza François Coty, pre ktorého predstavoval flakón ozajstné umenie, odrážajúce kvalitu svojho obsahu. Spomínaný Coty sa spája s nemenej známym sklárskym majstrom René Lalique a spoločne začínajú s komercializáciou parfumu Ambre Antique. Po vojne nastupuje moderna a s ňou spojený trend priniesť niečo nové, exotické. Art Déco vystriedal Art Nouveau. Paul Poiret, ktorý sa už zaslúžil o revolúciu v módnom návrhárstve, spôsobuje prevrat takisto vo svete parfumov. Stáva sa prvým módnym dizajnérom – parfumérom s parfumom Rosine, pomenovanom po svojej najstaršej dcére. Sám si navrhoval flakóny. Inšpiroval veľké množstvo módnych návrhárov, ktorí najprv začali ponúkať malé flakóniky klientkám ako darček, neskôr začali s predajom parfumov nesúcich ich meno. Pomaly sa z toho stával oveľa lukratívnejší biznis ako predaj rób. ( Doteraz platí, že módne návrhárstvo je sponzorované pafémom svojej značky.) Tento fenomén je viditeľný najmä po vojne. „Arpege“ od Lanvina, uvedený na trh v roku 1927 André Fraysseom slávny flakón v tvare čiernej gule. Mýtický „N°5“ od Chanel vytvorený v roku 1921 Ernestom Beauxom, ktorý zastáva doteraz miesto prototypu aldehydového parfumu. „Shocking“ od Shiaparelli z roku 1930, flakón vo forme ženskej busty. Flakóny sa stávajú čím ďalej tým viac originálnejšími a nápaditejšími. V roku 1925 na Svetovej výstave dekoračného umenia sa stretávame s najznámejšími francúzskymi parfumérmi: Coty s jeho skvelými flakónmi vôní Lalique, Rosine a najmä Guerlain, ktorý prichádza s legendárnou vôňou Shalimar vo flakóne Baccarat. Parfum XXIII od Delettrez je prezentovaný 13 perlami. Boucheron, parfumér klenotník prichádza s flakónom posiatym bižutériou. Flakón vo forme náramku „Jaipur“ a celkom najnovšie vôňa „nitial“ parfumovaná perla.
Doprava
Ak si prajete odoberať novinky napíšte nám svoj e-mail:
Doprava
Doprava poštou 2,5 € - pri objednávke nad 100 € zdarma.
Doprava kuriérom GLS 3,29 € - pri objednávke nad 100 € zdarma.
Originálne parfumy
100% garancia originality. Nakupujte v našej predajni iba originálne značkové parfumy bez obáv.
Parfum ako darček
Vyberte si z našej širokej ponuky darček pre blízkeho. Parfum je najčastejším darčekom darovaným na SR.